"Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti." (1 Ján 1,9)

Vyznanie hriechov je potrebná a zbožná prax, ktorá nám pomáha preorientovať svoj život na Boha a žiť v spoločenstve s ostatnými veriacimi.

Apoštol Ján v 1 Jn 1,9 učí prvotnú cirkev o dôležitosti vyznania. Svoj list adresuje ľuďom, ktorí tvrdia, že majú spoločenstvo s Bohom, ale žijú v hriechu: "Ak tvrdíme, že máme spoločenstvo s ním, a chodíme vo tme, klameme a nežijeme z pravdy." (1 Jn 1,6) V celom svojom spise apoštol Ján vyzýva cirkev, aby chodila vo svetle, ako je Boh vosvetlom, zosúladením viery a praxe prostredníctvom vyznania a pokánia.

Ján píše list 1 Jánov, aby pomohol novým veriacim zažiť duchovné spoločenstvo, ktoré prichádza, keď sú viera a skutky človeka v súlade s Božou vôľou. Podobne ako apoštol Pavol v liste Korinťanom, aj Ján učí nových veriacich, ako robiť pokánie, keď sa do cirkvi vkradne hriech, a poukazuje ľuďom späť na vieru v Ježiša, Božieho Syna, ktorý nás očisťuje od každého hriechu. "Ale ak chodímevo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu" (1 Jn 1,7).

Ján zakladá svoje učenie o vyznaní na charaktere Boha, keď hovorí: "Boh je svetlo a v ňom niet nijakej tmy." (1 Jn 1, 5) Ján používa metaforu svetla a tmy, aby dal do kontrastu charakter Boha s charakterom hriešneho človeka.

Tým, že Ján opisuje Boha ako svetlo, vyzdvihuje Božiu dokonalosť, Božiu pravdu a Božiu moc vyhnať duchovnú temnotu. Svetlo a temnota nemôžu zaberať ten istý priestor. Keď sa objaví svetlo, temnota zmizne.

Ježiš je Božie svetlo, ktoré vstúpilo do duchovnej temnoty sveta, aby odhalilo hriech človeka: "Svetlo prišlo na svet, a ľudia si radšej zamilovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé." (Jn 3, 19) Kvôli svojmu hriechu ľudia odmietli Ježiša ako svojho záchrancu. Milovali temnotu svojho hriechu viac ako svetlo Božej spásy. Milovať Ježiša znamená nenávidieť hriech.

Boh je pravdivý. jeho cesta je dôveryhodná. jeho zasľúbenia sú isté. jeho slovu možno dôverovať. Ježiš prišiel zjaviť Božiu pravdu, aby rozptýlil klamstvo hriechu. "A my vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám rozum, aby sme poznali toho, ktorý je pravdivý" (1 Jn 5, 20).

Božie svetlo osvetľuje temnotu ľudského srdca a odhaľuje jeho hriech a skazu. "Srdce je nadovšetko zvodné a zúfalo choré; kto ho môže pochopiť?" (Jeremiáš 17,9).

Ježiš ako svetlo sveta osvetľuje naše chápanie dobra a zla, zjavuje Božiu normu pre ľudské správanie. Ježiš sa modlí, aby jeho nasledovníci boli posvätení, alebo oddelení od sveta pre službu Bohu, prijatím pravdy Božieho slova: "Posväť ich v pravde, tvoje slovo je pravda" (Jn 17, 17).

Život, ktorý je správne orientovaný na Boha, bude odrážať pravdu Božieho slova tým, že bude napĺňať Boží plán lásky k Bohu a k druhým. "Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako som ja zachovával prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske." (Jn 15, 10) "Toto je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás." (Jn 15, 12)

V Božej láske zotrvávame vtedy, keď opustíme cesty tohto sveta a nasledujeme Božie prikázania, keď robíme pokánie zo života zameraného na seba, ktorý sa usiluje o hriešne pôžitky, a prechádzame na život zameraný na Boha, ktorý sa teší z jeho uctievania.

Biblia nás učí, že nie je možné, aby sme takúto zmenu dosiahli sami. Naše srdce je tak zúfalo zlé, že potrebujeme transplantáciu srdca (Ez 36,26). Sme tak úplne pohltení hriechom, že sme vo vnútri duchovne mŕtvi (Ef 2,1).

Potrebujeme nové srdce, ktoré je pružné a poddajné Božiemu vedeniu. Potrebujeme nový život, ktorý vedie a usmerňuje Boží Duch. A potrebujeme prostredníka, ktorý obnoví náš vzťah s Bohom.

Boh nám našťastie poskytuje to, čo si sami nedokážeme zabezpečiť (Jn 6, 44; Ef 3, 2). Ježiš je náš prostredník. Ježiš hovorí apoštolovi Tomášovi, že on je cesta k Otcovi: "Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa" (Jn 14, 6).

Keď veríme v Ježiša, dostávame večný život: "Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život" (Ján 3,16).

Boh nám poskytuje nový život prostredníctvom Ducha Svätého: "Veru, veru, hovorím vám: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch." (Jn 3, 5-6) Duch Svätý slúži ako náš sprievodca, ktorý nás vedie k Božej pravde, pomáha nám žiť podľa Božej vôle, keď sa učímepoddajte sa jeho vedeniu: "Keď príde Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy" (Jn 16, 13).

Ján píše svoje evanjelium, aby povzbudil ľudí k viere v Ježiša a k získaniu večného života: "Ale toto je napísané, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste veriac mali život v jeho mene" (Jn 20,31).

Ján vo svojich listoch vyzýva cirkev k pokániu, k odvráteniu sa od hriechu a temnoty, k opusteniu túžob sveta, k zanechaniu hriešnych túžob tela a k životu v súlade s Božou vôľou. Ján opakovane pripomína cirkvi, aby zanechala svet a žila v súlade s Božou vôľou.

"Nemilujte svet ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo všetko, čo je vo svete - žiadosti tela, túžby očí a pýcha majetku - nie je od Otca, ale je zo sveta. A svet pominie aj so svojimi žiadosťami, ale kto plní Božiu vôľu, zostáva naveky" (1 Jn 2, 15-17).

Ján sa opäť obracia k jazyku svetla a tmy, aby vyzval cirkev, aby sa odvrátila od nenávisti šírenej svetom k Božej láske, ktorá podporuje vzájomnú lásku: "Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte vo tme. Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle a nie je v ňom dôvod na pohoršenie. Kto však nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí va nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči" (1 Jn 2, 9-11).

V priebehu dejín cirkev opúšťala lásku k Bohu a súhlasila s pokušeniami sveta. Vyznanie je prostriedkom boja proti tejto hriešnej tendencii v nás samých. Tí, ktorí žijú podľa Božích noriem, žijú vo svetle, ako je Boh vo svetle. Tí, ktorí žijú podľa svetských noriem, majú podiel na temnote sveta. Ján vyzýva cirkev, aby zostala verná svojimpovolanie, aby oslavovali Boha svojím životom a zanechali étos sveta.

Keď si všimneme, že náš život neodráža Božiu lásku, mali by sme sa obrátiť na vyznanie a pokánie. Prosiť Božieho Ducha, aby bojoval za nás, aby nám pomohol odolať pokušeniu hriechu a aby nám odpustil, keď podľahneme túžbam nášho tela.

Keď Boží ľud žije podľa svetských noriem - hľadá osobné potešenie prostredníctvom uspokojovania sexuálnej túžby alebo žije v stave neustálej nespokojnosti, pretože je nespokojný so svojou prácou, rodinou, cirkvou alebo materiálnym majetkom, alebo keď sa snaží nájsť osobnú istotu prostredníctvom hromadenia bohatstva namiesto toho, aby sme ju našli v Kristovi - žijemeŽijeme v temnote a potrebujeme, aby Boh zasvietil na stav nášho srdca a odhalil hĺbku nášho hriechu, aby sme si uvedomili dych Božej vykupiteľskej milosti a opäť opustili nástrahy sveta.

Vyznanie hriechu nie je v kresťanskom živote ojedinelým činom. Je pravda, že k spasiteľnej viere prichádzame počúvaním Božieho slova (Rim 10, 17), ktorým dostávame duchovné osvietenie Božej normy pre náš život a presvedčenie, že sme ju nesplnili (Rim 3, 23). Prostredníctvom usvedčenia z nášho hriechu nás Duch Svätý vedie k pokániu a prijatiu milosti, ktorú nám Boh dáva k dispozícii prostredníctvomzmierenia Ježiša Krista (Ef 2, 4-9). Je to Božia spásna milosť, ktorou vyznávame Bohu svoje hriechy a Ježiš nám pripisuje svoju spravodlivosť (Rim 4, 22).

Pravdou je aj to, že pravidelným vyznávaním svojich hriechov Bohu rastieme v posväcujúcej milosti. Rastieme v chápaní hĺbky hriechu a dychu Ježišovho vykúpenia. Rastieme v oceňovaní Božej slávy a jeho noriem. Rastieme v závislosti od Božej milosti a života jeho Ducha v nás. Pravidelným vyznávaním svojich hriechov Bohu si pripomíname, že krv, ktorú za nás Kristus vylialpokrýva množstvo hriechov - minulých, súčasných aj budúcich.

Pravidelné vyznanie nie je odmietnutím Ježišovho diela na kríži, ale prejavom našej viery v posväcujúcu Božiu milosť.

Pravidelným vyznávaním svojich hriechov Bohu si pripomíname milosť, ktorú sme dostali prostredníctvom Ježišovho vykúpenia. V srdci si uchovávame pravdu Božieho prisľúbenia o Ježišovi, našom Mesiášovi: "Iste, on niesol naše bolesti a niesol naše trápenia, ale my sme ho pokladali za raneného, za udretého od Boha a za trpiaceho. Ale on bol prebodnutý pre naše previnenia, bol rozdrvený pre naše neprávosti, na ňombol trest, ktorý nám priniesol pokoj, a jeho ranami sme uzdravení. A my sme ako ovce zablúdili, obrátili sme sa - každý na svoju cestu - a Pán naňho položil vinu nás všetkých" (Iz 53, 4-6).

Musíme si zvyknúť na vyznanie a pokánie, nie ako podmienku spravodlivosti, ale ako prostriedok na prekazenie duchovnej temnoty, na preorientovanie sa na Boha a na spoločenstvo s cirkvou.

Ján vyzýva ľudí v cirkvi, aby sa zamysleli nad Božou spravodlivosťou (svetlom) a svojou hriešnosťou (temnotou). Ján vyzýva duchovné deti, ktoré má pod svojou starostlivosťou, aby si uvedomili hriech, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ľudského bytia. "Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a pravda nie je v nás." (1 Jn 1, 8) Božia pravda odhaľuje náš hriech.

Keď sa učím Božie slovo naspamäť, ukrývam Božiu pravdu vo svojom srdci a poskytujem Božiemu Duchu muníciu, s ktorou môže viesť vojnu proti pokušeniam môjho srdca. Keď ma moje srdce začne klamať a túžiť po veciach tohto sveta, Božie slovo sa pohne do akcie a pripomína mi Božie normy a pripomína mi, že mám obhajcu v Božom Duchu, ktorý pracuje v môj prospech a pomáha miodolávať pokušeniam. spolupracujem s Božím Duchom, keď počúvam Božie slovo, podriaďujem sa vedeniu Ducha a odolávam svojim hriešnym túžbam. bojujem proti Božiemu Duchu, keď sa oddávam túžbam svojho tela.

Jakub opisuje pokušenie takto: "Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný: "Pokúša ma Boh." Boh totiž nemôže byť pokúšaný zlým a sám nikoho nepokúša. Ale každý človek je pokúšaný, keď ho láka a zvádza jeho vlastná túžba. Vtedy túžba, keď je počatá, rodí hriech a hriech, keď je plne rozvinutý, plodí smrť" (Jak 1, 13-15).

Keď sa oddávame túžbam, hrešíme proti Bohu. Kráčame v temnote. V takomto stave nás Boh pozýva na spoveď a prijíma nás svojou milosťou.

V našom vyznaní je nádej. Keď vyznávame svoje hriechy, rušíme svoju vernosť svetu a jeho porušeným normám. Znovu sa zjednocujeme s Kristom. "Chodíme vo svetle, ako je on vo svetle." Ján vyzýva cirkev, aby vyznala svoje hriechy s vedomím, že odpustenie je dostupné prostredníctvom Ježišovej vykupiteľskej obete. Ježiš nám pripomína, že satan zamýšľa našu záhubu, ale Ježiš zamýšľa náš život."Zlodej prichádza len kradnúť, zabíjať a ničiť. Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti" (Ján 10,10).

Nemá zmysel snažiť sa zakryť svoj hriech zakrývaním vlastných chýb. "Kto skrýva svoj hriech, tomu sa nebude dariť." (Príslovia 28,13) Mimochodom, "zakrývanie" je významom pojmu zmierenie. Ježiš svojou krvou plne zakrýva naše hriechy. Nikdy nemôžeme úplne napraviť svoje chyby. Potrebujeme Božiu milosť, preto nás Boh pozýva k spovedi a pripomína nám, že "ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechya očistil nás od každej neprávosti" (1 Ján 1,9).

Boh je verný a odpúšťa. Nezdieľa našu nestálosť. Nemusíme sa pýtať, či nám Boh bude milostivý, keď k nemu prídeme na spoveď. Nemusíme si zúfať nad svojou hriešnosťou ani sa pýtať, či nás za naše zhovievavosti nezlomí trest. Boh "je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy".

Spravodlivý trest za naše hriechy už bol splnený v Ježišovi. Jeho krv za nás odčiní hriechy. My nemôžeme urobiť nič, aby sme splnili Božiu spravodlivosť za naše hriechy, ale Ježiš môže a urobil to raz a navždy na kríži. Ježiš splnil spravodlivý trest za našu nespravodlivosť, preto leťme na spoveď s vedomím, že naša žiadosť o rozhrešenie už bola splnená v Ježišovi.

Boh je verný a spravodlivý, aby odpustil. Nebude vyžadovať pokánie. Naše pokánie bolo splnené v Kristovi. Nebude vyžadovať ďalší život za hriech, Ježiš je náš baránok, naša obeť, naše zmierenie. Božia spravodlivosť bola splnená a nám bolo odpustené, preto vyznáme Bohu svoje hriechy, prijmeme jeho pokoj a rozhrešenie. Nech je vaše srdce nezaťažené, lebo Boh je verný, aby odpustil.

Keď Bohu vyznávame svoje hriechy, očisťuje nás od všetkej neprávosti krvou baránka. Boh nám pripomína, že máme pripočítanú Kristovu spravodlivosť. Vyznanie je časom, keď si uvedomujeme, že pred Bohom stojíme v milosti Ježiša Krista. Hoci sme na neho vo svojej slabosti zabudli, on na nás nezabudol ani nás neopustil. Môžeme veriť, že dodrží svoj sľub, že nás očistí odvšetku neprávosť.